Boj s veternými mlynmi

Prechod na zdravšiu stravu je ťažký a ešte ťažší je prechod na vegetariánsku, vegánsku alebo raw stravu. Nebudeme si klamať. Moderné jedlá plné tukov, soli a cukrov sú skvelé. Milujeme ich. Ja sama som bola závislá od cukru. Za koláče by som vraždila, zvládala som ich jesť stále a myslím si, že aj teraz po dvoch rokoch bez nich by som s tým nemala problém :D. Moja obľúbená veta je: So sladkým nemám problém, to je môj problém :D Avšak pred dvomi rokmi v jeden októbrový deň, potom čo som pojedla snáď tonu koláčov, som sa ich rozhodla vzdať. Uvedomovala som si, že takéto stravovanie nerobí môjmu telu dobre. Telo a zdravie máme len jedno, tak si ho musíme chániť. Po troch mesiacoch bez sladkého som sa rozhodla preto pritvrdiť a skúsiť raw stravu. Mal to byť ročný experiment počas, ktorého som chcela zistiť, či sa mi zlepší zdravie, vyčistí pleť a samozrejme, či schudnem.

Prvé dni som bola unavená, bolela ma hlava a za kúsok slaniny alebo klobásy by som zabila :D, čo ma prekvapilo, kedže nikdy som nebola nijako extra na mäso, skôr na syry.

Samozrejme každý sme iný, každý inak znáša takúto zmenu a u každého prichádzajú pozitívne účinky inokedy. A áno, nevzdala som sa týchto potravín lebo mi nechutili. Práveže mi chutili, niekedy až veľmi. Vzdala som sa ich lebo som si chcela zlepšiť zdravie a skúsiť, či toto je naozaj cesta. 

Následne po 3 mesiacoch na raw strave som prešla na vegentariánstvo lebo predstava vzdania sa syra bola nepredstaviteľná. Nakoniec po roku to už je len čisto rastlinná strava. 

Postupom času sa však ukázalo, že vzdanie sa niektorých jedál nebolo tým najťažším. 
Bez ohľadu na toto všetko, najťažší bol a stále je neustály boj s okolím. Všetci v mojom okolí nadobudli dojem, že mi môžu hovoriť do toho, čo jem a vysvetlovať mi, že robim chybu. Pritom ja som sa do nich nestarala ani nestarám, tak prečo oni do mňa áno. Chápem, že mi chcú len dobre, boja sa o mňa lebo každý sa bojí nepoznaného. Napriek tomu, každý dobre vie, aké pocity vyvoláva, keď sa do nás niekto stará - vzburu, čo ma za následok, že urobíme presný opak. Poznáme to všetci :D :D

Stále, pomaly po 2 rokoch, počúvam reči: Jesť sa má všetko. Čo vymýslaš. Kedy začneš jesť normálne. Povedzte mi, čo je to normálna strava? 

Viem si predstaviť, že väčšina by povedala varená strava s obsahom živočíšných výrobkov. Je to niečo, čo väčšina z nás pozná, bola k tomu vedená od detstva a málo kto vie, že sa dá jesť a žiť inak. Ani ja sama som to dlho nevedela a verte tomu, kebyže mi niekto pred desiatimi rokmi povie, že neskôr budem na rastlinnej strave, tak ho vysmejem. Zmenila som sa a momentálne je pre mňa rastliná strava normálna.  Zatiaľ to cítim tak  a nechcem sa vrátiť späť k tomu, čo bolo - je mi jednoducho lepšie. Tak čo je na tom hrozné, že jem prevažne ovocie, zeleninu a strukoviny, keď sa cítim dobre? Nie je to hlavné? Mali by sme sa predsa mať radi bez ohľadu na to, čo jeme. Mali by sme sa rešpektovať.

Nevyvážena "všežravá" strava s primárnym obsahom živočíšnych výrobkov vie rovnako ublížiť telu ako nevývážená rastliná strava. 

Potom tu je ešte druhá skupina ľudí, ktorá ako tak rešpektovala, resp. nekomentovala, ako sa stravujem. Avšak keď si také jedlo chcel dať priateľ, tak bol oheň na streche. Opäť som počúvala: Veď mu daj chleba so salámou na ranajky. Také ovocie ho nemôže zasýtiť. Dúfame, že aj on nezačne vymýšlať také hlúposti ako ty. Chlapovi treba dať mäso. 

Môj priateľ nie je vegetarián ani vegán, ale sám od seba sa rozhodol, že chce obmedziť mäso na 1-2x do týždňa. Ja po ňom ani nechcem, aby sa vzdal mäsa. Áno, potešilo by ma to, nebudem klamať. Napriek tomu si myslím, že nikto by sa do ničoho nemal nútiť. Každá zmena v živote musí byť vyvolaná osobným rozhodnutím a presvedčením, inak nevydrži. 

Oboch nás prekvapil prítup ľudí, ako nevedia pochopiť, že niekto nemusí chcieť mäso každý deň alebo že mu nevadí jesť doma rovnakú stravu ako ja, teda rastlinnú. 

Rovnaké bolo aj prekvapenie kolegu, keď zistil, že nevarím doma na dva krát a jeme rovnaké jedlo. Veľmi šokujúce, že nejaký chlap nechce každý deň rezeň a záleží mu na tom, čo zje, odkiaľ jeho jedlo pochádza a čo jeho telu spôsobuje. 

Budem sa opakovať, ale mali by sme sa mať predsa radi bez ohľadu na to, čo jeme a keď sa niekto rozhodne pre zmenu, neznamená to, že nainfikuje okolie. Rozhodnutie toho človeka sa týka len a len jeho. Každého pri pokuse o zmenu by sme mali podporovať, pokiaľ je pozitívna a nebáť sa neznámeho. Mali by sme rozhodnutia druhého rešpektovať.

Prečo sa iná strava stretáva na Slovensku ešte vždy s nepochopením? Prečo sa ľudia viac nezaujímaju o to, čo jedia alebo aké potraviny si vlastne kupujú? Veď príslovie: Si to, čo ješ - je také pravdivé. 

Áno, nie vždy, z časti rolu zohrávajú aj gény a zdravotný stav alebo vek. Na druhej strane, ale pochybujem, že u všetkých obéznych (dnes okolo 25-30%) alebo chorých slovákov za to môžu gény, či vek. Prosím ľudia prestaňte sa starať o druhých, ale začnite sa starať o seba a pre tých, čo sa snažia o zmenu majte pochopenie a podporu a ak ju nemáte, tak to aspoň rešpektujte a nekomentujte. Tým, čo práve s niečim takýmto bojujú želám pevné nervy a vedzte, nie ste v tom sami.